- pred vstupom do štúdia je nevyhnutné skontrolovať stav nástrojov resp. aparatúr, ich nastavenie, stav súčastí ako sú struny, blany či elektrónky... a predísť tak nežiadúcim problémom spojeným s nevyhovujúcim zdrojom zvuku. V opačnom prípade (ako aj v prípade dobre nastavených nekvalitných nástrojov) je vhodné použiť štúdiové vybavenie, ktoré je svojou kondíciou vždy pripravené na zosnímanie. Treba však počítať aj s faktom, že na "nový" nástroj ako aj aparát si treba chvíľku zvyknúť, aby bola hra čo najprirodzenejšia. Kvalita zvuku je však väčšinou neporovnateľná.

- pri procese nahrávania by mali byť prítomní len účinkujúci hudobníci (nahrávajúca skupina) či nevyhnutný zástupca skupiny, ktorý "tlmočí" dohodnuté hudobné predstavy. Ďalšie osoby (kamaráti, priateľky, "odborníci"...) zvyšujú nervozitu u interpretov, ktorí týmto strácajú výhodu štúdiového pokoja a izolácie od nežiadúceho rozptyľovania. V neposlednom rade zvyšujú aj hlučnosť prostredia, v ktorom nie je možná optimálna práca zvukových technikov. Výsledkom môžu byť neopravite?né chyby v zázname, ktorých korektúra sa musí riešiť opakovaným nahrávaním, čo určite nie je túžbou žiadneho interpreta.

- predmetný materiál by mal byť podľa možností dokonale nacvičený a "ujasnený". Skupina tak predchádza zbytočným stresom a ten istý nahrávací čas možno využiť omnoho "štúdiovejšie". Od výberu techniky mikrofónneho snímania cez úpravy akustického priestoru na mieru až po atypické nastavenia v signálovom reťazci.... Toto všetko je nesmierne dôležitým faktorom kvalitného záznamu. Počas nahrávania preto treba vychádza? zo skutočnosti, že "strážcom" celej session je práve zvukový inžinier, ktorý vie, aké sú za daných okolností možnosti a pomôže tak interpretovi dosiahnuť maximálny výsledok.

- pohoda celej session si vyžaduje doriešenie všetkých interných problémov a nezrovnalostí skupiny už pred vstupom do štúdia. "Finálna nahrávka musí totiž predstavovať synergický efekt účinkujúcich, nie len ich matematický súčet!"